Volám sa Ingrid a som mama 3,5 ročnej dcérky Zarky. Je veľmi šikovná, zlatá a usmievavá, až na malé neposlušné nôžky. Zarka sa narodila predčasne v 28. týždni tehotenstva s mierami 1430g a 40cm. Nikto to nečakal, keďže som mala celé tehotenstvo bezproblémové. A hlavne nie ja. Štyri týždne bola v inkubátore a až potom som si ju držala prvýkrát na rukách, čo bol najúžasnejší pocit na svete. Napojili ju na distenčnú ventilačnú podporu. Bola anemická a dostala transfúziu krvi. Mala retinopatiu 2. stupňa a odporúčali nám operáciu očiek. Nakoniec sa jej stav zlepšil a operácií sme sa vyhli. Oznámili nám, že má šelest na srdiečku. V nemocnici bola celkom 6 týždňov, bol to neskutočne dlhý čas. Po 6 týždňoch sme si ju konečne mohli zobrať domov.
Odkedy nás pustili domov z nemocnice, museli sme navštíviť celý rad odborných lekárov. Neustále cvičíme a rehabilitujeme. Cvičili sme Vojtovu metódu, chodíme na rôzne rehabilitačné pobyty, do kúpeľov. Chodíme na hipoterapiu 2x do týždňa. Mysleli sme si, že všetko bude časom v poriadku, ale nebolo. Stále zaostávala vo vývoji pred svojimi rovesníkmi. V dvoch rokoch jej diagnostikovali detskú mozgovú obrnu – spastickú diparézu. Bol to pre nás obrovský šok, ale bojujeme a chceme Zarku postaviť na nohy. V jej 3,5 roku nastala ďalšia komplikácia a Zarke diagnostikovali epilepsiu. Museli sme nasadiť liečbu.
Zarka ešte nevie samostatne chodiť a ani sa sama postaviť. Potrebuje neustále cvičiť, aby sa čo najskôr postavila na nôžky a začala chodiť. Je šikovná a všetci veríme, že sa nám to čo najskôr podarí. Vidno na nej, ako veľmi chce a snaží sa, len sa jej nedá. Celá liečba a rehabilitácie sú finančne veľmi nákladné, ale chceme pre dcéru urobiť všetko, čo sa len dá. Bojujeme!
