Miško bol vytúžené bábätko. Narodil sa predčasne v 31. týždni sekciou. Hoci prvé hodiny po narodení pekne dýchal sám, dýchanie sa začalo postupne zhoršovať, až skončil na pľúcnej ventilácii. Po narodení strávil Miško 45 dní v nemocnici, kde som za ním denne chodila. Nosila som mu odsaté materské mlieko a kŕmila sondou každé 3 hodiny. V dôsledku predčasného narodenia sa u Miška začal prejavovať hypertonus na všetkych štyroch končatinách, takže sme začali cvičiť Vojtovu metódu. Nastal kolobeh kontrol a návštev u odborných lekárov. Skončili sme s diagnózou spastická diparéza. Miško síce chodí sám, ale svalové a šľachové napätie stále pretrváva, preto je potrebné neustále rehabilitovať. K tomu všetkému, od roka života musíme pichať rastový hormón.
S Miškom sme zatiaľ absolvovali jeden rehabilitačný pobyt v ADELI Medical Centre a za tie dva týždne urobil také pokroky, aké neurobil pri iných cvičeniach za rok. Rehabilitácie mu pomohli nielen po motorickej, ale aj po rečovej a psychickej stránke. Uvedomujem si, že Miško nepatrí medzi tie ťažké prípady. Jeho chôdza pôsobí pre nezainteresovaného človeka ako kozmetická chyba. Je ešte malý a potrebuje neustále cvičenie s nožičkami, pretože šľachy a tkanivá sa rastom skracujú, čo spôsobuje ťažkosti v chôdzi. Vieme, aké vedia byť deti v škôlke aj v škole kruté, akí vedia byť dospelí plní predsudkov. Túžime, aby mal Miško plnohodnotný život bez zdravotných obmedzení.
Zo zdravotných dôvodov som na predĺženej rodičovskej dovolenke, takže každé euro sa nám počíta. Keďže pobyt v ADELI Medical Center si po finančnej stránke nemôžeme dovoliť, poisťovňa prepláca len minimálnu čiastku, budeme vďační za každú finančnú podporu.
Zo srdca ďakujeme, mama Petra a syn Michal.
