… ale prišlo 1. očkovanie. Začal som byť spavý, apatický, slabý a spomalený. Do ďalšieho očkovania sa maminka snažila, aby som opäť nabral silu polohovaním na brušku a rôznymi hrami. Po čase som opäť začal byť šikovný, skúšal sa priťahovať do sedu, dokonca v 6. mesiaci sa mi podarili prvé slová „ma-ma“ aj  „ta-ta“. Všetci  doma sa zo mňa tešili.

…prišlo však 2. očkovanie. Dva týždne som nevyslovil nič, ani som sa neusmial, bol som opäť spavý, unavený a bez sily. Znova sme s mamičkou makali, aby som nabral silu. V 8 mesiacoch som sa sám posadil v postieľke a rodičia boli šťastní. Začal som sa plaziť, ale nôžky som veľmi nezapájal. Ako 10-mesačný som začal štvornožkovať, a keď som mal 11 a pol mesiaca, konečne som sa postavil na nôžky a robil prvé krôčiky okolo nábytku. Už sme si všetci mysleli, že všetko bude v poriadku!

… ale prišlo 3. očkovanie a ja som sa ledva udržal na nožičkách, podlamovali sa mi, triasol som sa a prestal rozprávať, usmievať sa a v sede mi akoby hlavička padala dopredu. Po neurologickom vyšetrení  sme sa dozvedeli diagnózu: hypotónia, hypermobilita, dystonické prejavy, sklon ku skolióze  a podozrenie na spastickú  tetraplegickú detskú mozgovú obrnu. Odvtedy ma už neočkovali. Začali sme cvičiť Vojtovu metódu, pokračovali masáže, občasné plávanie a rôzne pobyty v rehabilitačných zariadeniach. Nie všetky sú však hradené poisťovňou. Pre moju rodinku to je veľmi finančne náročné, nakoľko maminka je stále so mnou. Sme samoplatcami aj vďaka tatinkovej  práci a našim úsporám a vďaka pomoci starkej a starkého. Po neurorehabilitačnom pobyte v ADELI som začal robiť pokroky. Dokázal som trochu prejsť s držaním za jednu ruku a na pár sekúnd udržať rovnováhu v stoji bez držania. Dokázal som urobiť svoj prvý krok, ale na viac som sa neodvážil. Doma so mnou maminka cvičí, čo sa v Adeli naučila, plus Vojtovu metódu, pretože akonáhle menej cvičím, slabnem.

Bojujem ako viem spolu s mamičkou. Verím, že vďaka  pravidelnému cvičeniu, Božej pomoci a pomoci dobrých ľudí raz budem behať za deťmi a hrať sa s nimi. Zatiaľ som kvôli chorobe izolovaný a taktiež nás brzdia financie. Touto cestou Vás chcem veľmi pekne poprosiť o pomoc – ak môžete, pomôžte, za každé euro budem vďačný, pretože budem môcť znova absolvovať rehabilitácie v ADELI .

ĎAKUJEM, Marko